Šťastná náhoda
Šťastná náhoda
Volám sa Lia , mám 15 rokov a bývam v Soli. Áno, fakt je to dedina pri Vranove nad Topľou, sú tu krásne lesy. Mám veľmi rada kone. No, vlastne ich milujem. Chodím aj jazdiť do blízkeho klubu. Hneď ako si spravím domáce úlohy, už som tam. Jazdíme do blízkych lesov, ale aj v jazdiarni. Stále jazdím s inštruktorom. Kone milujem, ale mám aj kamarátky. Oni už majú aj frajerov, ale ja nič. Mne stačia tie krásne zvieratá, kone.
Dnes som jazdila v jazdiarni. Ale úplne sama! Prvýkrát!!! No, nejazdila som sama dlho. O chvíľu prišiel jeden chlapec. Mal krásneho koňa. Bol hnedý a chvost a hrivu mal čiernu. Takého som vždy chcela. Klusala som a on klusal za mnou! Keď som prešla do kroku, dobehol ma. Najprv bol ticho no potom mi povedal: „Máš pekného koňa!“ Ja som sa usmiala a povedala som mu: „ Ten tvoj je krajší,“ Povedal mi: „ Vždy som chcel mať takého.“
„A ja som vždy chcela mať takého ako ty!“
„Tak si ich vymeňme,“ a vymenili sme si ich. Opýtal sa ma, ako sa volám. Odpovedala som: „Volám sa Lia a ty?“
„Ja sa volám Martin. Asi máš veľmi rada kone.“
„Áno, veľmi. Určite aj ty!“
„Jasné! Inak by som tu asi nebol. Kde chodíš do školy?“
Povedala som mu a on na to:
„Jéj! My chodíme do jednej školy!“
Potom prišiel inštruktor a povedal, že mi už skončila hodina. Tak sme si znova vymenili kone a odišla som. Stále, keď sa teraz stretneme v škole, tak sa pozdravíme. Myslím si, že aj ja už mám frajera! A to iba šťastnou náhodou.
autor Veronika Rajňáková
Krásne !
(Lucka M., 26. 3. 2009 15:19)