O mamičke
Autor: Veronika Rajňáková
Názov: O mamičke
Zrazu som sa ocitla v maminkinom brušku. Som veľmi malá, ale je tu veľmi príjemne, teplo a tma. Vonku asi ešte nevedia, že som tu tak si pospím...
Zobudil ma zrýchlený tlkot maminho srdiečka. Asi už zistila, že som tu a hneď to oznámila tatinovi. On sa mi hneď prihovoril: „ Ahoj! Ešte nevieme čo si!“ povedal. „ Ale už aj tak sa na teba veľmi tešíme!“ Oni ešte nevedia čo som, ale ja to viem! Som dievča. Veľmi sa teším, lebo už viem aký má môj otec hlas.
Neskôr počúvam rozhovor maminy, tatina a zistím, že o niekoľko dní pôjdeme do Vysokých Tatier.
Už sme na ceste, je to veľmi zaujímavé. Cestujeme autom.
Po dlhej a namáhavej ceste sme konečne prišli do Tatier a teraz sa ideme ubytovať do hotela. Rodičia sa cestou takto rozprávajú: „ Danka, nemohli by sme ísť na Popradské pleso?“ A mamina odpovedá: „ Mohli, ale zvládnem to?“ „ Určite to zvládneš!“ hovorí tatino. „ Tak poďme.“ Povedala nakoniec mamina. Takže asi pôjdeme. Už sa teším!
Sme na Popradskom plese. No ešte sme tam neprišli, ale o chvíľu tam budeme. Cítim aká som mamine ťažká, veď už mám aj ruky aj nohy. No mamina to zvláda perfektne! Možno sa už o niekoľko týždňov narodím! Joj! Teraz ideme strmo do kopca. Nebudem kopať maminu, aby sa jej ľahšie išlo...
Tak! A znova sme v hoteli. O pár dní už pôjdeme domov, lebo termín môjho narodenia sa blíži! Už je mi tu príliš tesno, teším na vzduch.
Už ideme domov. Cesta je ešte namáhavejšia ako cesta smerom do Tatier!
Práve sme prišli domov a maminu asi už troška bolí bruško, no ja sa mám narodiť až o týždeň. Asi o dva – tri dni pôjdeme do pôrodnice. A ja sa tam už veľmi teším!
Už sme v pôrodnici a počula som, ako doktor mamine hovorí: „ Musíme vám dieťatko vybrať cisárskym rezom,“ a potom jej ešte povedal, že ju budú musieť uspať.
Teraz ideme do „pôrodnej sály“ a mamina ešte nespí, ale už o chvíľu bude.
Pán doktor mamine trošku rozrezal bruško a vybral ma. Joj! Ako sa teším! Už som sa aj nadýchla, no musím ešte plakať, aby mi z pľúc vyšla voda. Už som bábätko! Musím sa veľa učiť a maminka mi pri tom bude pomáhať.
Tento príbeh mi rozprával môj otec, keď som bola už staršia, a vtedy som pochopila, ako sa mamina kvôli mne musela trápiť.
A za to som jej vďačná a budem jej za to vďačná až do smrti.
Mami – ďakujem!